V roku 2015 keď som mala čerstvých 19 rokov, som sa vybrala na brigádu na Cyprus za účelom zarobiť si na svoj cestovateľský sen ktorý bol v tom čase New York. Pracovala som v darčekovom obchode a tú prácu som si veľmi obľúbila. Bohužiaľ po 3 týždňoch strávených na Cypre, som z doteraz neznámych príčin ochrnula od krku dolu a stal sa zo mna ležiaci pacient odkázaný na dýchací prístroj. Diagnoza znela ischémia miechy pri stavci C1-2. Od začiatku som bojovala a vedela som že toto nie je to, ako má môj život skončiť. Verila som a od začiatku som nepochybovala o tom, že sa dám do poriadku a budem vedieť opäť chodiť do školy a užívať si život ako pred tým. Hrozivé prognózy lekárov sa teda nenaplnili a ja som sa naučila dýchať bez pomoci prístroja a pomaly som začala hýbať končatinami.
Momentálne sa už učím chodiť, postavovať sa a učím sa byť samostatná. Kto by bol povedal že takú automatickú vec ako postaviť sa, bude pre mna niekedy tak náročné až nemožné vykonať. No nevzdávam sa, napriek tomu že ešte stále potrebujem veľa pomoci tak bojujem ďalej. Týmto chcem všetkým odkázať aby sa ľudia nevzdávali bez boja aby urobili všetko čo je v ich silách a aj keď prídu zlé dni, treba vytrvať lebo vaša snaha bude jedného dňa odmenená.